Biely list papiera posiaty štvorcami,
Ležia si nehybne, prázdnotou zívajú,
Hľadanie tých správnych výrazov,
Lovenie v pamäti, myšlienok nespočetných zhon.
Písmeno k písmenu, raz vodorovne, raz zvisle,
Spriadanie nových slov, slabík počítanie,
Už zapĺňajú sa pomaly prázdne políčka
A pomoc v kúte stojí, čarovné pomocné slovíčka.
V krížovke chýba ešte pár neznámych písmen,
Bez nich však zostane riešenie záhadou,
Čo život tak dobre pred zrakom ukryl,
Čo povedať chcel, čo hľadať nás núti?
Na chvíľu viečka voľne padnú, chvíľu je tma
A hneď zasa jasné svetlo, letmý náhľad dovnútra,
Zrak prechádza po stránke znova a znova,
Tu zrazu vynoria sa tie správne slová.
Písmenká zapadnú do prázdnych miest,
Nastáva chvíľka tak úžasná, pravdivá,
Odhalenie tajničky života sa blíži:
„Uč sa porozumieť sebe, aby si rozumel iným.“