Mona si spomenula na Jeline slová a skôr ako vkročila do izby Petrovho otca, párkrát sa zhlboka nadýchla.
´Úsmev na perách a rozvaha. Bože, pomáhaj mi, aby mi srdce nevyskočilo z podprdy.´
„Dobrý večer, pán Marko,“ pozdravila Mona, keď vošla do izby. Snažila sa usmievať úplne prirodzene, ale cítila, že jej myká kútikmi úst.
„Dobrý večer, sestrička. Rád vás vidím usmiatu,“ povedal Petrov otec. „Aký ste mali deň, bez tohto oddelenia srdcových záležitostí?“
„Ďakujem, bol pokojný. Stretla som sa priateľkou, porozprávali sme sa. Poznáte to, ženské klebety,“ podaril sa Mone prirodzenejší úsmev.
„A o čom sa teraz klebetí? Najnovšie módne trendy, kozmetika, romantické seriály, muži?“ vyzvedal.
„Ja rozhodne iba o mužoch. To je taká vďačná téma,“ zasmiala sa Mona a položila lieky na stolík vedľa postele.
„Takže ste šťastne zadaná a chodíte si pre rady k priateľke?“ podpichoval ďalej.
„Občas, keď je človek v koncoch, je každá rada nad zlato,“ zvážnela Mona. Zobrala tlakomer a ovinula pacientovi pás okolo ramena. Zasunula pod neho stetoskop a začala pumpovať.
Petrov otec jej chytil ruku a Mona cítila, ako sa jej nahrnula krv do tváre. Pozrela sa na neho a prestala stláčať pumpu.
„Prijímate rady aj od pacientov, ktorým neslúži dobre srdce?“
„To, že vám neslúži dobre srdce, neznamená, že je to tak aj s hlavou. Síce dobre mienená rada vychádza zo srdca, ale až tak zle na tom nie ste,“ usmiala sa Mona. Na jej ruke ešte stále spočívala jeho ruka. Nechcela, aby ju pustil, ale potrebovala si dokončiť prácu.
„Musím vám zmerať tlak,“ povedala Mona.
„Prepáčte, nechám vás pracovať,“ zháčil sa Petrov otec.
„Ale, keď to dokončím, tak… bolo to príjemné, pán Marko,“ pustila sa Mona zasa do pumpovania a o chvíľu už počúvala jeho tep.
„Neviem, či tie hodnoty budú objektívne, sestrička,“ poznamenal, pretože Mona nebola jediná, ktorej srdce pumpovalo ako divé.
Mona poznačila namerané hodnoty do karty, odložila tlakomer a sadla si k Petrovmu otcovi na posteľ.
„Vaša sestrička sa volá Mona,“ predstavila sa.
„A váš pacient sa volá Jozef,“ usmial sa a chytil Mone opäť ruku. „Bude mi moja sestrička k dispozícii aj keď sa skončí môj pobyt v tomto interhoteli?“
„Budem musieť zdravie svojho pacienta sledovať naďalej. Obávam sa, že sa ma tak ľahko už nezbavíš,“ zažiarili Mone oči.
„Ak má byť toto trvalý následok mojej choroby, tak ho pokorne prijímam,“ povedal Jozef. V jeho objatí bolo toľko nehy a lásky, na akú sa Mona už dávno nepamätala. Všetky pochybnosti, obavy z vekového rozdielu a či je toto to, čo chce boli razom minulosťou. Cítila sa šťastná. Nevedela sa dočkať, kedy sa opäť stretne s Jelou, aby jej oznámila, ako to celé dopadlo.
„Nechce sa mi od teba, ale mám povinnosti,“ pozrela sa Mona na Jozefa.
„A čo keď budem mať ďalší záchvat?“ doberal si ju.
„Prestaň, ešte prídem. A žiadne vymýšľanie a vzrušovanie sa, pán Marko. Máme tu aj iných pacientov,“ nedala sa Mona.
„Myslím si, že tie lieky mi nerobia dobre,“ povedal vážne.
„Necítiš sa dobre po nich? Ako dlho to už trvá?“ vyplašila sa Mona.
„Odkedy som ťa držal v náručí. Tvoje objatie je naturálne, bez chémie, teda nieže by celkom, to by som klamal, ale zaberá to,“ zasmial sa Jozef.
„Bože, ty si blázon. Vieš ako si ma vystrašil? Ber to tak, že hlavným liekom sú moje objatia a tie biele vecičky sú iba doplnkovou výživou, dobre?“ pobrala sa Mona k dverám.
„Dajú sa predpísať tie objatia aj častejšie?“ zvolal na ňu ešte.
„Podľa zásluh, pán Marko, podľa zásluh,“ zasmiala sa Mona a vyšla z izby.
Jela sa zobudila na zvonenie telefónu. Pozrela na hodiny, bolo takmer sedem. Pozerala sa na Petra, ktorého telefón tiež zobudil. Usmiala sa a pobozkala ho.
„Dobré ránko. Oddýchol si si?“
„Dobré ráno. Trochu som unavený, ale ja si zvyknem,“ zasmial sa Peter.
„Dúfam, že to nebude pre teba problém,“ podpichla ho Jela. „Prezvonila ma Mona, včera mala službu. Zrejme má pre mňa nejaké novinky.“
„Takže otec sa činil,“ uškrnul sa Peter.
„Čo o tom všetko vieš?“ vyzvedala Jela a prižmúrila oči.
„Veľa nie, ale dosť na to, aby mi bolo jasné, že otec prežíva druhú zamilovanosť. Jedinú obavu má z toho, že Mona je na iné typy a inú vekovú kategóriu,“ vzdychol si Peter.
„Myslím, že po včerajšom večeri ho prešli všetky obavy,“ usmiala sa Jela.
„Zrejme vieš viac než ja,“ skonštatoval Peter.
„Mona si bola u mňa pre pár rád. Mala také isté obavy, ako tvoj otec. Dokonca mi povedala, že si jeho pozornosť možno iba namýšľa, no nevedela sa už dočkať včerajšej služby.“
„Myslíš, že si včera priznali vzájomné sympatie?“ bol Peter zvedavý.
„Počkaj chvíľku.“
Jela vytočila Monine číslo. Prezváňala ju zrejme preto, lebo sa jej končila služba a chcela jej povedať, ako dopadol včerajší večer.
„Ahoj. Tak spusti,“ pozrela sa Jela na Petra. „Áno? A nebolo ti ľúto nechať ho tam? To si hovoríš zdravotná sestra?“ smiala sa. „Dobre, dobre, stretneme sa, keď si oddýchneš. Zavolaj mi popoludní, pôjdeme si niekam sadnúť. Maj sa.“
„Takže áno?“ nevedel sa Peter dočkať odpovede. Poznal otcove túžby a chcel ho vidieť šťastného.
„Áno,“ potešila sa Jela. „Dúfam, že obaja našli to, čo hľadali. Viem, že Mona je už teraz šťastná, počula som jej to na hlase. Rozprávala ako pubertiačka. Popoludní mi chce o tom porozprávať.“
„Myslím, že po práci zájdem za otcom,“ usmial sa Peter. „Určite potrebuje s niekým hovoriť o včerajšom večeri.“
„Len choď, je to úžasná úľava, keď sa človek so svojimi pocitmi môže s niekým rozdeliť. Pozdrav ho,“ dodala Jela.
„Ďakujem, určite ho pozdravím. Idem do kancelárie. Chcem začať vybavovať módnu prehliadku. Môžeš sa u mňa zastaviť, keď odnesieš Emu do škôlky?“
„Prídem. Rada ti pomôžem,“ povedala Jela a odprevadila Petra ku dverám. „Včera to bolo krásne, ďakujem.“
„Ja ďakujem, že si,“ privinul si Jelu k sebe a pobozkal ju.
Keď sa za Petrom zavreli dvere, došuchtala sa na chodbu Ema. Pretierala si rozospaté oči a pozerala na Jelu:
„Kto tu bol?“ opýtala sa zívajúc.
„Bol tu Peter. Chce, aby som mu pomohla pripraviť módnu prehliadku. Bude predávať nové šaty,“ povedala Jela.
„A príde ešte?“
„Príde, žabka. Včera sme sa veľa rozprávali. Chceme byť čo najviac spolu,“ žiarila Jela.
„A budem mať aj bračeka alebo sestričku?“ pokračovala Ema v otázkach.
„O tom sme sa ešte nerozprávali, všetko má svoj čas. Ale teraz sa choď pekne umyť a prezliecť. O chvíľu musíme ísť do škôlky,“ snažila sa zmeniť tému. Sama si nebola istá odpoveďou na otázku, či chce ďalšie dieťa. Petra milovala, ale bolo priskoro hovoriť o tejto téme.
Zostala stáť pred zrkadlom na chodbe a pozrela sa na postavu v ňom.
´Nebude to až také zlé, Jela. Niečo si urobíš s vlasmi a šaty dokonale vyzdvihnú tvoju postavu. Napokon tie šaty sú pre každú ženu, nielen pre modelky. Keď ich uvidia na „obyčajnej“ žene, skôr sa odvážia kúpiť si ich.´
Usmiala sa na obraz v zrkadle a myšlienka na úlohu modelky sa jej začala páčiť. Keď Ema vyšla z kúpeľne, vkĺzla do nej a pustila si sprchu. Túžila po tom, aby sa jej Peter znova dotýkal, aby bola iba jeho a aby ich telá splynuli v jedno. Kvapky vody sa nežne kĺzali po jej krivkách. Privrela oči a na chvíľu mala pocit, že Peter stojí pod sprchou s ňou.