Sedíme v prítmí,
len svieca vrhá plachý tieň.
Opojení citmi a vôňou lásky,
prepletieme svoje prsty
a čítame si z očí tie najkrajšie verše.
Odhŕňaš mi z tváre neposlušný pramienok vlasov, pohladíš líce.
Je to taký malý zázrak, že ťa mám a ty máš mňa.
Privriem oči a tvoje pery nájdu tie moje.
Jemným dotykom ich pohladia.
Úsmev zdobí nám tváre
a vášeň rozčerí hladinu vzduchu,
ako vánok hladinu rieky.
Položíš prsty na klávesy,
do ticha zaznie pár tónov,
ktoré vychádzajú priamo zo srdca.
Vždy som po tom túžila.
Môcť si oprieť hlavu o tvoje plece
a počúvať hru tvojho srdca spojenú s tónmi klavíra.
Sedíme v prítmí
a plameň sviece sa kolíše do rytmu tých sladkých tónov lásky.
Nadišiel večer splnených túžob a snov.
Ja sedím v tvojom objatí
a vdychujem plnými dúškami ten pokoj,
ktorý sa nás dotýka…